Úryvok z knihy Rovnica sveta:

19. januára 2018, Pavol Nemeš, Nezaradené

 

Je veľa ciest ako prísť k poznaniu a je len na vás, ktorú, či ktoré z nich si vyberiete.“ Odpovedal Sam kňazovi.

„Ešte by som ťa chcel požiadať o to, aby si mi skúsil vysvetliť, prečo je na svete toľko náboženstiev. Vieš, keď vidím čoho sú schopní ľudia v mene viery, tak je mi ľúto, že ich nemôžem presvedčiť o tom, že tak silno veria vo falošného Boha.“

„Oni si to isté myslia o vás, ale o to vôbec nejde. Náboženstvá vznikali a vznikať budú, lebo vývojom prechádzame všetci a náboženstvá, ako som už povedal, predstavujú druhý stupeň poznania. Že ich je tak veľa je vlastne dobre, lebo tým sa celý proces urýchľuje, keďže človek môže medzi nimi porovnávať,, až si konečne uvedomí, že nejde o to, ktoré náboženstvo vyznáva, ale o to, či sa naučí milovať a nájsť lásku, lebo len toto mu zabezpečí uspokojenie a na to musí prísť každý sám. Zreprodukujem vám krátky rozhovor pre lepšie pochopenie.“ Navrhol Sam.

„Medzi kým sa odohral ten rozhovor?“ Bol zvedavý hosť.

„Je to vymyslený rozhovor, ale je veľmi pravdepodobný, pretože je to logické, že sa odohral asi v takejto forme medzi Bohom, pilotom a obeťou únosu.“ Povedal Sam vážne a začal rozprávať:

„Boh sedel na svojom tróne a prišli k nemu dvaja muži, ktorých mal súdiť za ich skutky. Obaja pred ním stáli a čakali, čo sa bude diať. Keď si ich Boh poobzeral, prehovoril:

„Tak mi povedzte, čo si myslíte o svojich skutkoch. Zaslúžite si za ne odmenu, či trest?“

Jedným z mužov bol Talian, ktorého uniesli a zabili teroristi. Ten odvetil:

„Nepoznám ťa Pane, ale určite som sa dopustil mnohých zlých vecí. No neubližoval som nikomu vedome, alebo s potešením a preto verím v tvoju spravodlivosť, tak ako aj v to, že trest pre mňa nebude príliš krutý.“

V tom sa ozval druhý muž:

„Pane tento tu je neverec a moji bratia vo viere ho za trest popravili na výstrahu ostatným! Ja si iste zaslúžim odmenu, lebo som obetoval svoj život pre teba a zničil som tisíce ľudí, ktorý v teba neverili.“

„Ja ťa poznám.“ Oslovil ho Boh. „Ty si sa stal pilotom, aby si potom uniesol lietadlo a zabil seba a ďalších mnoho ľudí tak, že si s tým lietadlom vletel do výškovej budovy plnej ľudí. Vravíš, že si pre mňa obetoval tvoj vlastný život. To ja som ti dal ten život, takže nie je ani tvoj! Ty si mi obetoval niečo, čo nie je tvoje!

Vážne si myslíš, že si zaslúžiš odmenu? Ty blázon! Ako si niečo také môžeš čo i len pomyslieť? Tých ľudí, ktorým si ani nedal šancu brániť sa, som stvoril ja, tak kto ti dal právo ničiť môj výtvor? Myslíš si snáď, že potrebujem niekoho, kto bude ničiť za mňa moje dielo? Mne je ľúto, že ťa také niečo mohlo vôbec napadnúť, veď tým vlastne dávaš najavo to, že si myslíš o mne, že som hlupák! Že robím chyby, ktoré ty po mne musíš napraviť! Pozri sa vedľa seba. Tento muž nemal žiadnu šancu. Neozbrojený a zviazaný proti presile. Jeho popravu zaznamenávali na kameru, aby sa ňou mohli popýšiť pred všetkými a jeho posledné slová pred tým, než ho zabili zneli: „Pozrite sa takto zomiera Talian!“ To on bude odmenený za jeho odvahu a statočnosť. Toto je bojovník na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť, pretože dokázal, že nemá strach ani pred nepriateľom, ktorý je v presile. On nežobral  a neprosil o svoj život. Takýto človek nezradí, môžem sa na neho spoľahnúť a byť na neho hrdý! A ty mi choď z očí!“ Vykázal Boh druhého muža, ktorý na neho nechápavo hľadel.

„Si hanbou mojim očiam za to, že si zbabelo a zákerne ničil moje dielo. Nebol si schopný pochopiť, že ničením toho, čo som ja vytvoril, si vlastne vyjadril tvoju mienku o mne. A ty vitaj v mojom kráľovstve.“ Obrátil sa Boh na taliana. „Vravíš, že ma nepoznáš, ale mýliš sa. Vždy, keď si potešil smutného, to mňa si potešil. Vždy, keď si navštívil chorého, to mňa si navštívil. Keď si vedel, že zomrieš, tak namiesto toho, aby si plakal a žobral o život, hrdo si vyjadril svoju lásku ku svojej domovine – to si mne lásku vyznal, lebo ja som láska a kohokoľvek miluješ, miluješ vždy mňa.“

 

Kazateľ sedel bez slova.

„Chápete o čom som rozprával?“ Spýtal sa ho Sam.

„Len hlupák by to nepochopil. Ďakujem ti veľmi pekne. Teraz už začínam chápať Boha oveľa viac než doteraz.“ Odvetil kazateľ. Rozlúčil sa so Samom a Paulom a zamyslený odišiel.

 

http://rovnica-sveta2.webnode.sk/

 

Pavol Nemeš