Možno ste už počuli, že náš vesmír sa správa ako perpetuum mobile. Toto prirovnanie vytiahli vedci, keď zistili, že vesmír sa rozpína stále rýchlejšie.
Dovtedy boli odborníci presvedčený o tom, že rozpínanie vesmíru sa musí spomaľovať, lebo tak to predurčujú fyzikálne zákony.
Vedci si nevedia vysvetliť odkiaľ sa berie energia, ktorá toto stále rýchlejšie sa rozpínanie spôsobuje a preto si vymysleli akúsi tmavú energiu, ktorá má byť za to zodpovedná.
Lenže tmavú energiu nie a nie nájsť.
Bolo na to vynaložených už veľa prostriedkov a úsilia, ale bez akéhokoľvek výsledku.
Najvtipnejšie na tom je, že tento problém sa dá nie len vysvetliť, ale aj dokázať až primitívne jednoducho:
Predstavte si, že stojíte na kruhovej doske s priemerom napríklad šesť metrov a táto sa točí.
Ak stojíte v strede tejto dosky, tak sa len točíte okolo svojej osi, ale keď sa premiestnite smerom od stredu, začne vás odstredivá sila vytláčať z dosky smerom od osi jej otáčania.
A dokonca aj vtedy ak má táto doska stabilné otáčky, tak čím ďalej od stredu sa nachádzate, tým väčšia odstredivá sila na vás pôsobí, pretože obvodová rýchlosť a tým aj odstredivá sila sa zväčšujú.
S atrakciou fungujúcou na tomto princípe sa môžete stretnúť napríklad na Október- feste v Mníchove:
https://www.youtube.com/watch?v=XreQUmttWiE
To čo táto atrakcia robí s ľuďmi – teda účinkami odstredivej sily ich vytláča z rotujúcej kruhovej dosky – sa deje aj s galaxiami vo vesmíre.
Celý vesmír rotuje a odstredivá sila spôsobuje jeho stále sa zrýchľujúce rozpínanie.
Takže žiadna tmavá energia, ale obyčajná odstredivá sila s ktorou sa denne stretávame.
Jediným problémom je fakt, že vedci odstredivú silu vnímajú len ako akúsi zdanlivú silu:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Odstrediv%C3%A1_sila
„Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.“
(zdroj: wikipédia)
Fyzici totiž tvrdia, že v opačnom smere pôsobenia odstredivej sily pôsobí sila dostredivá, lenže toto platí len dovtedy, kým odstredivá sila neprekoná možnosti vytvárania dostredivej sily.
Tu je príklad:
Predstavte si rotor s dvomi ramenami vyrobenými z guľatiny. Na týchto ramenách umiestnime závažia tak, že do týchto závaží navŕtame otvory a nasunieme ich na ramená a následne začneme roztáčať tento rotor postupne na stále vyššie otáčky.
Pri nízkych otáčkach sa závažia budú držať na mieste kde sme ich umiestnili, pretože účinky takto vytvorenej odstredivej sily budú menšie než odpor pri trení, ktorý je potrebné prekonať, aby sa tieto závažia začali posúvať po ramenách. Tento trecí odpor, ktorý bráni pohybu závaží v smere od stredu osi otáčania nazývajú fyzici dostredivou silou.
Lenže ak zvýšime otáčky rotora tak, že účinky odstredivej sily prekonajú trecí odpor závaží na ramenách, potom sa závažia začnú pohybovať smerom od stredu osi otáčania a čím ďalej sa od stredu otáčania dostanú, tým rýchlejšie sa budú smerom od stredu otáčania pohybovať, pretože ich obvodová rýchlosť bude vzrastať so vzdialenosťou od osi otáčania, keďže aj účinky odstredivej sily budú stále väčšie.
Ak by sme zostrojili takýto rotor nekonečne veľký, tak by tento proces odďaľovania a zrýchľovania trval nekonečne dlho.
Takto isto sa správa aj náš vesmír, ktorý teda rotuje okolo svojho centra a galaxie predstavujú akési závažia, ktoré sú vo svojich dráhach okolo centra a smerom od centra udržiavané zotrvačnosťou a gravitáciou.
Preto sa náš vesmír rozpína stále rýchlejšie a ako sme si už ukázali, nie je za to zodpovedná žiadna tmavá energia, ale účinky odstredivej sily.
Nám sa podarilo nie len v praxi dokázať, že odstredivá sila nie je len akási zdanlivá, ale reálna sila, ale aj túto silu rozdeliť a usmerňovať potrebným smerom tak, aby sa dala využívať na pohon dopravných prostriedkov, alebo generátorov:
https://save-the-world24.webnode.sk/
Vyzerá to tak, že jedinou prekážkou pri využívaní odstredivej sily je presvedčenie odborníkov, že také niečo nie je možné.
Pavol Nemeš