Rovnica sveta

Je možné zostrojiť funkčný generátor na takzvanú voľnú energiu?

Sú ľudia, ktorý veria, že perpetuum mobile je možné zostrojiť a niektorý sa o to dokonca aj pokúšajú.

Sú ľudia, ktorý sú presvedčený o tom, že zostrojiť perpetuum mobile jednoducho nie je možné.

Sú ľudia, ktorým to je jedno.

Matematicky je možné dopracovať sa k výsledku, že je možné zostrojiť zariadenie ktoré by produkovalo viac energie, než jej spotrebuje.

Nechali sme tieto prepočty preveriť fyzikmi, ale rozdelili sme jednotlivé komponenty tak, aby nebolo jasné čo počítajú (energia prúdiaceho vzduchu v kruhovom aerodynamickom tuneli a veternú elektráreň).

Fyzici nám potvrdili, že matematicky sme postupovali správne.

Keď sme im ukázali, čo vlastne počítali, zrazu sa nechceli k tomu vyjadrovať.

Uvedomili sme si, že ak matematika umožňuje dopracovať sa k výsledku, ktorý je v rozpore s fyzikálnymi zákonmi, potom môžeme urobiť skúšku správnosti so simulačným programom.

Simulačné programy totiž pracujú na základe algorytmov, teda na simulovanie využívajú matematiku.

Vytvorili sme teda simulácie a čuduj sa svete! Zariadenia v simulačnom programe fungovali.

Nechali sme ich posúdiť fyzikom.

Lenže fyzici dospeli k záveru, že sa nám podarilo nájsť chybu v simulačných programoch!

Tu sú k tomu vyjadrenia:

Simuláciu navrhnutého modelu si pozrel aj fyzik Martin Mojžiš, ktorý pôsobí ako docent na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Aj keď priznáva, že simulácia pracovala v rozpore s Newtonovými zákonmi, nazdáva sa, že chyba bude v samotnom simulačnom programe.

Dobry den,

tymto problemom sa zaoberalo viacero kolegov z Katedry fyziky. Zaver je, ze sa stotoznujeme s nazorom pana Martina Mojzisa ako uznavanej vedeckej kapacity v tomto odbore a nevznikol iny pohlad na tento rozpor.

S pozdravom prof. Ing. Dusan Pudis, PhD., veduci Katedry fyziky

18. september 2018 8:08, „Rektor ŽU“

Vraví sa že kto hľadá nájde a tak sme našli zariadenia, ktoré v praxi fungujú podobne ako sme ich vytvorili v simulačných programoch.

Jedná sa o vibračné dosky, ktoré sa používajú v stavebníctve na udusávanie terénu.

Tieto stroje využívajú účinky odstredivej sily nie len na to, aby utláčali terén po ktorom sa pohybujú, ale aj na vyvolanie samotného pohonu:

Toto je pre fyzikov ale nemožné, pretože oni pokladajú odstredivú silu len za akúsi zdanlivú silu:

Odstredivá sila alebo centrifugálna sila je zdanlivá sila, ktorej prítomnosť je daná tým, že skúmaný systém sledujeme v neinerciálnej vzťažnej sústave.

Zdroj wikipédia:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Odstrediv%C3%A1_sila

a odmietajú aj vyvolanie pohybu takýmto spôsobom, kde rotujúci nevyvážený valec vytvára odstredivú silu, ktorá je príčinou pohybu celého zariadenia, pretože valec je jeho súčasťou a je z hľadiska fyziky považovaný za zdroj vnútornej sily.

Ukázali sme nákres princípu fungovania tohto stroja (vibračnej dosky) profesorovi Minárikovi a dostali sme takúto odpoveď:

Sily vzájomnej interakcie medzi jednotlivými časťami samotného zariadenia sa nazývajú vnútorné sily sústavy. Vnútorné sily pôsobia v zariadení na princípe akcie a reakcie a navzájom sa kompenzujú.

Pri takomto zostrojení sily, ktoré vznikajú rotáciou nevyváženého telesa (teda odstredivá sila),ktoré je súčasťou hnaného zariadenia možno identifikovať ako vnútorné sily. Takéto sily sa v zariadení kompenzujú a preto podľa prvej vety impulzovej nemôžu generovať nenulové zrýchlenie ťažiska zariadenia vzhľadom na okolie.

V celej sústave nepôsobí žiadna sila, ktorú by bolo možné identifikovať ako vonkajšiu. Z vety o pohybe ťažiska potom vyplýva, že pohybový stav ťažiska sústavy sa v takom prípade nemení. Sústava ako celok nemôže byť urýchľovaná, resp. poháňaná.

Takto zostrojené zariadenie sa nemôže začať hýbať, pretože predpoklad, že vnútorné sily pôsobiace v sústave udelia ťažisku sústavy nenulové zrýchlenie a budú meniť jeho pohybový stav odporuje prvej vete impulzovej, resp. vete o pohybe ťažiska.

Doc.Ing. Stanislav Minárik PhD

Následne sme teda poukázali na to, že vibračné dosky, ktoré pracujú na tomto princípe sa bežne používajú v stavebníctve:

a už sme sa reakcie nedočkali.

Obrátili sme sa preto na iných fyzikov, aby sa k týmto rozporuplným faktom vyjadrili, ale nikto sa k tomu vyjadriť nechce.

Tu sú všetky reakcie, ktoré sme dostali:

Vážený pán Nemeš,

ospravedlňujem sa, no aj keď môže ísť o zaujímavý problém, nebudem sa k nemu vyjadrovať.

S pozdravom

assoc. prof. Rudolf G.

Institute of Physics Faculty of Science, P. J. Safarik University in Kosice

Park Angelinum 9
040 01 Kosice

Dobry den pan Nemeš,
k danym veciam sa nebudem vyjadrovat

Aleš K., Astronomický ústav SAV, v. v. i.
Zástupca Podpredsedu pre I.Oddelenie vied SAV

Dobrý deň, pán Nemeš,

je nám ľúto, ale STU sa nezaoberá touto tematikou, preto nevieme zaujať stanovisko.

Prosím, obráťte sa so svojou žiadosťou na Univerzitu Komenského v Bratislave.

S pozdravom

Erika J.

vedúca kancelárie rektora

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE |VAZOVOVA 5 | 812 43 BRATISLAVA 1

Človek by si pomyslel, že vedecký prístup by mal byť taký, aby sa vzniknuté nejasnosti odstránili, ale odmietať sa vyjadrovať k faktom je skôr príznakom neschopnosti.

Z toho čo sme zistili teda vyplýva, že odstredivá sila je reálnou silou a teda predstavuje výkon.

Konkrétne u tejto vibračnej dosky uvádza výrobca, že motor o výkone 3.1 kW dokáže vytvoriť odstredivú silu 40 kN:

Výsledkom pôsobenia tejto sily je, že zakaždým, keď pôsobí táto sila kolmo dolu (pri každej otáčke valca je to len zlomok sekundy) tak tlak pôsobiaci na podlahu je 40 kN, teda 4 tony plus váha samotného stroja ( 260 kg).

Takouto silou je teda terén po ktorom sa zariadenie pohybuje utláčaný.

A počas toho zlomku sekundy, keď je účinok odstredivej sily nasmerovaný kolmo hore, je celý stroj nadľahčovaný silou zodpovedajúcou 40 kN, teda 4 tonám.

Lenže ak si porovnáme čo to znamená, tak sa dopracujeme k výsledku, ktorý je matematicky jasný, ale tak neuveriteľný, že aj tí najväčší optimisti a fanúšikovia voľnej energie zostávajú šokovaní.

Ako porovnanie tu máme vrtuľník Mi – 24

Jeho hmotnosť je 11 ton a na to aby vzlietol potrebuje jeho motor dosiahnuť ťah 120 kN – čo zodpovedá 12 – tim tonám.

Aby sa takýto ťah dosiahol, potrebuje tento vrtuľník motor o výkone 3280 kW.

EŠTE RAZ : 3280 kW !!!!

Ak dokáže vibračná doska vyvinúť ťah 40 kN s motorom o výkone 3,1 kW, potom tu máme viac ako 300 násobne efektívnejší pohon, pretože na vytvorenie trojnásobného ťahu teda 120 kN potrebuje tento vrtuľník motor o výkone 3280 kW.

Ak dokážeme ťah, ktorý vytvára pri vibračných doskách odstredivá sila premeniť na pohon generátora, tak……

Aj na toto riešenie sme prišli a teraz takýto generátor vyrábame, aby sme v praxi preverili, či táto absolútne neuveriteľná efektivita môže byť reálna.

Konštrukcia je pomerne jednoduchá:

Pohľad z hora:

Rameno je upevnené na stojane tak, aby sa mohlo otáčať (zelené šípky)

Na jednej strane je upevnený elektromotor, ktorý bude točiť rameno so závažím tak, aby sa závažie pohybovalo po kruhovej dráhe (čierna šípka)

Takto vytvorená odstredivá sila (červená šípka) bude pôsobiť na rameno, ktoré sa bude kývať tak ako to znázorňujú zelené šípky

Na opačnej strane ramena budú upevnené magnety (modrý obdĺžnik), ktoré sa budú pohybovať medzi cievkami (žltá plocha)

Tu je pohľad z boku:

Takto vyvolaným pohybom spôsobeným účinkami odstredivej sily budú magnety v cievkach vytvárať napätie, ktoré z cievok môžeme odoberať ako elektrický prúd.

Zaujímavosťou pri takomto zostrojení je to, že elektromotor bude síce musieť vykonávať prácu (otáčanie ramena so závažím) ale pohyb závažia po kruhovej dráhe nebude brzdený pri odoberaní elektrickej energie z cievok, ako tomu je pri bežných generátoroch.

Samozrejme bude vznikať pri odbere elektrického prúdu z cievok odpor, ale tento bude prekonávaný účinkami odstredivej sily a nie samotnou rotáciou závažia.

Z toho vyplýva, že práca, ktorú musí elektromotor vykonávať spočíva len v dodaní kinetickej energie závažiu, aby sa pohybovalo po kruhovej dráhe, pričom sa budú využívať aj účinky zotrvačnosti a teda je na túto prácu potrebný minimálny výkon.

Odstredivá sila totiž nemá vplyv, alebo len minimálny na nároky ohľadne výkonu hnacieho motora, ako je tomu aj u vibračných dosiek, kde na vytvorenie ťahu odstredivou silou 40 kN postačuje motor s výkonom 3,1 kW

Ak by sme dosiahli také otáčky v pomere s váhou závažia a dĺžkou ramena so závažím, že vytvoríme odstredivú silu 40 kN, podľa výrobcu vibračných dosiek by na to mal postačovať motor o výkone 3.1 kW.

Pre porovnanie s vrtuľníkom Mi – 24 by pri takomto zostrojení malo byť možné (ak sa dosiahne odstredivá sila 40 kN) odoberať z takéhoto generátora výkon niekoľko sto kW.

Tento pomer je taký neuveriteľný, že sa nevieme dočkať výsledkov testov.

Predbežný termín testovania je určený na koniec februára.

Ak máte záujem byť informovaní o priebehu realizácie, termíne testovania a výsledkoch testov, tu je kontakt:

pavolnemes@gmail.com